zdielať

Každý z nás to robí, ale nie každý vie prečo. Prečo kýchame, zívame, štikútame či prdíme?

Čo pomáha proti štikútaniu? Zdroj: yellowpages.ca

Kýchanie

Kýchnutie je obranný dýchací reflex na mechanické alebo chemické podráždenie, ktoré sa vyznačuje zvláštnou prudkosťou. Popud vychádza na z podráždenia sliznice. Stačí prach alebo náhle slnečné svetlo. Dynamika tohto procesu vzbudzovala pozornosť už v dávnej minulosti. V stredoveku sa kýchanie považovalo za potvrdenie pravdivosti práve preneseného tvrdenia. Reakcie na kýchnutie: „Je to pravda“ a prianie „Na zdravie“ sa rozšírili a udomácnili v mnohých končinách sveta.

Zdroj: Bettmann/CORBIS
Zaujímavosti o kýchaní:

– Hovorí sa, že sa pri kýchnutí zastaví srdce. Je to však mýtus. Naše srdce dokáže zmeniť rytmus bitia, najmä ak kýchame. Je to preto, že sa na hrudi vytvára tlak a mení sa prietok krvi.

– Je to neuveriteľné, ale vykýchnutý vzduch má naozaj veľkú rýchlosť, môže dosiahnuť až okolo 150 km/h. A preto, že vzduch sa dostáva von takto rýchlo, vydáva aj typický zvuk, ktorý počujeme. Čím rýchlejšie vzduch vychádza von, tým je kýchnutie počuteľnejšie a zvuk kýchnutia je hlasitejší.

– Dôvodom, prečo nás učia, aby sme si pri kýchaní dali pred ústa ruku je, že vykýchnutý vzduch má tendenciu rozšíriť sa do prostredia a to do vzdialenosti 1,5 metra. Pri nádche teda predložením ruky pred ústa zabránime šíreniu nákazy.

 

Grganie

Zdroj: youtube.com

Hlavnou príčinou grgania je prehĺtanie veľkého množstva vzduchu pri jedle. Pri každom vdýchnutí sa dostane do žalúdka asi 100 ml vzduchu. Nervózni ľudia ho vdýchnu ešte viac. Organizmus musí nadbytočné plyny odstrániť, jedným zo spôsobov ich likvidácie je práve grganie. Nadmerné grganie podporujú bublinkové osviežujúce nápoje, pivo, ale aj potraviny, ktoré obsahujú veľa vzduchu, ako napríklad zmrzlina, nákypy, omelety či šľahačka. Aj sliny obsahujú drobné vzduchové bublinky, ktoré sa pri prehĺtaní dostávajú do žalúdka. Časté grganie a plynatosť však môžu súvisieť s hnilobnými a kvasnými procesmi v črevách.

 

Štukútanie

Zdroj: yellowpages.ca

Štikútja alebo čkanie je prejavom sťahovania bránice, ktoré s prudkým nádychom pri zovretých hlasivkách vyvolá ten dobre známy nepríjemný zvuk. Vzniká najčastejšie podráždením senzitívnych nervových vlákien pri náhlej dilatácii žalúdka objemnou potravou, vzduchom, šumivými alebo studenými nápojmi.

 

Čo pomáha proti štikútaniu:

– zhlboka sa nadýchnuť a zadržať dych

– dýchanie do papierového vrecúška

– pomalým prehĺtaním vypiť pohár vody

– zjesť kus suchécho chleba alebo kryštálový cukor

– opatrne zatlačiť očné buľvy

 

Prdenie

Zdroj: Bertrand Kulik / Guzelian

Kto grgá a prdí, zdravie si tvrdí – hovorí známe slovenské úslovie. Tvorba plynov je síce v našich črevách prirodzenou súčasťou trávenia, no ak nás nutkanie na ich uvoľnenie prepadne v spoločnosti, zvyčajne sa cítime nanajvýš nepríjemne a riskujeme zahanbujúce faux pas. Molekuly plynov nachádzajúce sa v črevnom systéme, majú až trojaký pôvod. Určitú časť si do organizmu vpravíme sami zo vzduchu, ktorý prehltneme pri konzumácii potravy a pri pití. Plyny ako oxid uhličitý, sirovodík alebo metán sa v črevách vytvárajú neutralizáciou kyseliny chlorovodíkovej v žalúdku a pri pôsobení baktérií v črevnej mikroflóre. Tých máme viac druhov a v závislosti od toho, aké zložky potravy rozkladajú, vyprodukované plyny zapáchajú viac alebo menej. Vo všeobecnosti však možno skonštatovať, že vetry až z 90% obsahujú kyslík a dusík. Ostatných 10% zahŕňa, vodík, metán a CO2.

 

Zívanie

Zdroj: bigthink.com

Ukazuje sa, že populárne tvrdenie o zívaní v čase, keď má naše telo nedostatok kyslíka, je mýtus. Pokusy v miestnostiach s rôznymi koncentráciami kyslíka a oxidu uhličitého ukázali, že frekvencia zívania s týmito hodnotami príliš nesúvisela. Podľa vedcov si vraj zívaním ochladzujeme mozog. Zlepšujeme si tak pozornosť a mentálne funkcie. Nákazlivé zívanie slúži na posilnenie bdelosti celej skupiny. Podľa výskumu v mrazivých teplotách zívame menej, keďže sa mozog ochladenie nepotrebuje. Ak je vonku zas teplota podobná našej telesnej, zívať by bolo zbytočné. Najviac vraj zívame v miestnostiach, kde je okolo 20 stupňov. Nie náhodou je podobná teplota vo väčšine kancelárii, či v školských triedach.

 

Žmurkanie

Zdroj: wallpaperpulse.com

Rýchle zatváranie a otváranie viečka pomáha šíriť slzy a odstraňovať nečistoty z rohovky a zo spojovky. Ak sa slzy pohybom mihalníc nerozotierajú dostatočne, povrch oka ostáva dlhší čas nechránený. Bunky sa začnú poškodzovať, deformovať, postupne vysychajú až odumierajú. Rýchlosť žmurkania môže byť ovplyvnená aj únavou, zraneniami oka, liekmi či chorobami. Preto ťažko odhadovať, ako často žmurkáme – vedci odhadujú, že v priemere zhruba dvadsaťkrát za minútu, čiže za celý život prežmurkáme aj niekoľko rokov. Mozog má schopnosť ignorovať tento „blackout“, ktorý trvá približne desatinu sekundy. V danom okamihu vypína časti vizuálneho systému, čo vysvetľuje, prečo ľudia vlastné žmurkanie neregistrujú.

 

Zaujímavosť:

– Ak niekto klame, žmurká menej, pretože mozog musí dávať v tej chvíli väčší pozor a radšej by sa nemal „vypínať“.

 

Zdroje: zoznam.sk, brigit.sk, sme.sk, extra.cz, oskole.sk, pluska.sk

Kategórie:

Podobné články

moment.sk
Close Cookmode
Chceš písať pre nás a dostať za to odmenu? Áno to chcem
X